1)Na počátku 90.let si vydával stejnojmenný časopis nebo spíše zin „Dezertér“, co tě k tomu přivedlo?
Áno, bol to taký môj individuálny „projekt“, časopis bol robený amatérsky, takpovediac na kolene. Priviedlo ma k tomu moje presvedčenie, ktoré som mal v podstate od detstva, taký až „viscerálny“ či fyziologický vnútorný odpor k armáde ako takej a k povinnej vojenskej službe obzvlášť. Chcel som tieto myšlienky rozšíriť, prípadne dať podobne zmýšľajúcim ľuďom najavo, že v tom nie sú sami.
2) Vydávat časopis na začátku 90.let bylo jistě mnohem obtížnější než dnes. My už máme vlastní laserovou tiskárnu a nejsme ničím obmezení. Přibliž našim čtenářům, co obnášelo vydávat něco podobného před 20 lety? Co vše bylo třeba udělat a jak to bylo náročné?
Časopis som robil bez počítača, teda texty som písal na stroji, prípadne vystrihoval obrázky z iných tlačovín, to sa lepilo na papier, napríklad prehli ste papier A4 na polovicu a z viacerých takýchto dvojhárkov ste poskladali zošítok a na jeho jednotlivé strany ste lepili vystrihnuté texty, čo ste predtým napísali a potom sa to rozmnožovalo xeroxom, za čo moje poďakovanie patrí mojej tete, ktorá mala ku kopírke prístup.
Nepripadalo mi to náročné, bolo to pomerne zaujímavé a tvorivé a mohli ste si tam dať čokoľvek, vlastný článok, niečo prebraté, preklady z iných jazykov, texty piesní, obrázky, čokoľvek čo vám ležalo na srdci.
3)Jaká byla tehdy nálada mezi mladými lidmi k armádě? Pro současnou generaci je to už nepředstavitelné jít se na rok nechat zavřít do vojenských kasáren. Vojenskou službu zrušili u nás i u vás v roce 2008. Co to znamenalo pro vaší generaci, když přišel povolávací rozkaz k odvodu?
Fuj, doteraz mi z tej predstavy je zle! Mne to teda ohromne vadilo, mal som z toho strach a nenávidel som to, že vám takto nejaké vygumované armádne mozgy poslali povolávací rozkaz. Nálady medzi ľuďmi vtedy – vlastne neviem, nemám nejaké štatistické údaje, asi to bolo individuálne, aj podľa toho v akej komunite ste sa pohybovali. Ja som mal pocit, že veľa mladým ľuďom to až tak nevadilo. To mi vadilo tiež, že im to nevadilo a tolerovali to v štýle „jo, taký je život…“, to „sa“ tak robí…. Jasne, že im vadilo, že sú to zabité dva roky či rok, ale zasa kolovala tu taká odporná prupovidka „vojna z teba urobí chlapa“, „kto nebol na vojne, nie je muž“ a podobné voloviny. Mnohí mladí sa tomu snažili vyhnúť cez modrú knižku (oficiálne oslobodenie, vyradenie z armády), neskôr prostredníctvom civilnej služby (poslali vás niekde robiť za žold, napr do nemocnice, knižnice, hocikde, kde ste si to buď vy vybavili, alebo vás niekde poslali z vojenskej správy). O veľa odpieračoch som nevedel, v 90tych rokoch som vedel asi o jednom zo Starej Turej, ak si dobre pamätám. Ešte jehovisti myslím odpierali vojenskú službu z náboženských dôvodov. To nebol môj prípad, bol som a som čistokrvný ateista.
Na tej vojenskej službe prekvitala šikana, vygumovalo to mozog, ničilo emócie a v neposlednom rade vám bolo vštepené, že ste len figurka, krmivo pre kanony, keď bude treba pošlú vás bojovať do armády za záujmy mocných.
Presne odpor k tejto militaristickej filozofii vtelenej do zákonov, mainstreamovej morálky, verejnej mienky atď, presne odpor k tomu ma viedol k vydávaniu toho Dezertéra a k spolupráci s inými skupinami ľudí z alternatívneho spektra.
A aj preto som rád, že Váš časopis existuje, veľmi ma to potešilo. Dnes sa zasa militarizuje vo veľkom, vymývajú mozgy propagandou, do strednej školy, kde pracujem, napríklad chodí časopis Obrana (vydáva ministerstvo obrany SR) a tenhnus sa povaľuje na chodbách niekedy…
4)Absolvoval si povinnou vojenskou službu? Občas se objevují hlasy, že by se měla „vojna“ obnovit. Co si o tom myslíš?
Nie, 18 rokov som mal v roku 1994, to sa postupne už uvoľňovalo, bola už možnosť civilnej služby. Ja mám modrú knižku, jedna z mála vecí, na ktoré som zo svojho života veľmi hrdý. Najprv som mal odklad z dôvodu štúdia na VŠ, na tretí pokus sa mi podarilo vybaviť si modrú knižku zo zdravotných dôvodov. Čo ma to stálo námahy… Viete, bol som vtedy taký chudý vegetarián, vážil som málo, snažil som sa preto cielene schudnúť čo najviac pred odvodmi, dotiahol som to na 46 kg!!! Všetky anorektičky by mi závideli! Potom v kombinácii s astmou sa podarilo, že ma vyradili z evidencie brancov.
Pokiaľ ide o tie hlasy, že by sa branná povinnosť či povinná vojenská služba mala obnoviť, som radikálne proti. Na málo vecí mám úplne radikálne vyhrotený názor, ale na toto áno, som totálne proti. Podporujme všetkých odpieračov vojenskej služby zo všetkých síl a z celého srdca!
5)Jaká je dnes situace na Slovensku? Mluví se o obnovení povinné vojny v souvislosti s válkou na Ukrajině?
Našťastie moc nie. Súčasná vláda aspoň na úrovni rétoriky nie je až tak posadnutá vojnou. Ale inak je to podobné ako u vás v ČR alebo inde v Európe. Aspoň myslím. Slovensko je v NATO aj EU.
I keď súčasná vláda je menej posadnutá vojnou až do posledného Ukrajinca. Tú povinnú vojenskú službu moc nevyťahujú. Majú nejaké programy na motiváciu mladých, aby šli do armády alebo do čohosi ako aktív ne zálohy, ale na báze dobrovoľnosti. Nemám úplne presné informácie, väčšinou len čo zachytím v médiach a na Internete.
6)Jaké jsou nálady mezi lidmi na Slovensku ohledně války na Ukrajině? V Čechách se společnost dost polarizovala, ale stále více lidí nesouhlasí s vojenskou pomocí a válečnou rétorikou současné vlády.
Je to tu asi podobné ako u vás. Záleží aj od regiónu, aj od komunity, kde sa pohybujete. Ja žijem v Bratislave, to je taká proamerická prokapitalistická bublina. Tu tipujem, že veľa ľudí by najradšej hodilo na Rusko demokratické atómové bomby. Mainstream v médiach tu máme asi podobný ako u vás či v Bruseli či inde. Vojna je mier. Otroctvo je sloboda. Nevedomosť je poznanie. 2 plus 2 je 5,7. Orwellove poučky sú stále platné.
Spoločnosť je tu tiež silne polarizovaná. Poznám ľudí z oboch názorových táborov. Našťastie nie vždy to rozbije vzťahy, ale často áno.
Mimochodom, ako sa často hovoria vzletné frázy o demokracii, málokomu dochádza, že demokracia sa vždy krásne znášala s otroctvom, porovnaj antickú demokraciu v Grécku, neskôr americkú demokraciu a podobne.
7)Summit NATO schválil zvýšení výdajů na zbrojení za v členství NATO na 5% HDP, co v Česku znamená 20% státního rozpočtu, na Slovensku to bude obdobná částka. Co si o tom myslíš? Slovinsko už ohlásilo, že vyhlásí referendum o setrvání země v NATO. Je to cesta?
Ja osobne som proti zvyšovaniu výdavkov na zbrojenie a som aj proti členstvu v NATO a proti existencii tej organizácie. Tak, a teraz čakám, že celá Bratislava na mňa hodí mierovú atómovú bombu slobody a demokracie!
Ale zasa či už sme v NATO alebo nie, ten militarizmus žiaľ bude vždy prekvitať. Je to asi taký všeľudský fenomén, hlavne nositelia moci to majú radi a majú účinné metódy propagandy a ovplyvňovania verejnej mienky. Stačí účinne aktivovať evolučne zakódovaný model „My a Oni, Us and Them Mentality“.
Tu v súvislosti s tým zvyšovaním nákladov na zbrojenie som v médiach zachytil, že sa to snažia predať verejnosti tým, že pôjde o peniaze tzv duálneho využitia, napríklad, že tam môže spadať vybudovanie nemocnice (vojenská nemocnica), ciest (to treba tiež v prípade vojny), bazén ako protipožiarna nádrž a podobne. Keby to šlo aspoň takto obísť, bolo by to lepšie, ale ktovie ako to nakoniec zrealizujú.
8)Děkujeme za rozhovor. Chtěl by si něco vzkázat našim čtenářům?
Držte sa, myslite, cíťte autenticky. Neverte armádam a ich firmám a propagande. Nikdy nevstúpte do armády, nikdy nechoďte do vojny. Podporujte odpieračov vojenskej služby, podporujte antimilitarizmus. Nesadnite na lep „lovcum našich duší a mozku, lovcum, co z tebe udelají trosku, lovcum s placatými čepicemi!“ Všetko dobré prajem čitateľom a redakcii ďakujem za rozhovor a za to, čo robíte. Ste super!!
Publikováno v Dezertér 5/2025.
